Územie osídľované už od praveku
Územie dnešného mikroregiónu bolo vďaka vhodným prírodným podmienkam kontinuálne osídlované už od praveku. Zistené archeologické nálezy sídliskových objektov, predmetov a pohrebísk sú dôkazom existencie mnohých vyspelých kultúr v území. Postupné formovanie osídlenia v stredoveku dokladujú dochované prvé písomné zmienky o jednotlivých obciach a zachované časti gotických sakrálnych stavieb vo viacerých sídlach.
Významnú úlohu vo vývoji územia zohral hrad Červený Kameň, ktorý v druhej polovici 13. storočia nechala na svojich majetkoch postaviť česká kráľovná, vdova Konštancia Uhorská. Hrad bol súčasťou pohraničnej sústavy strážnych hradov medzi Bratislavou a Žilinou a známy bol pod menom Červený Kameň (nem. Rothenstein, maď. Vöröskő) alebo tiež Bobrí hrad (nem. Bibersburg). Vlastníkmi tohto pôvodne kráľovského majetku sa neskôr postupne stali viaceré významné uhorské šľachtické rody, medzi inými i Matúš Čák Trenčiansky, páni zo Svätého Jura a Pezinka, Zápoľskí alebo Turzovci. Najvýznamnejšie do dejín hradu a jeho okolia, zasiahli ako jeho vlastníci, dva šľachtické rody: nemecký rod Fuggerovcov a uhorský rod Pálfiovcov.
Fuggerovci a Pálffyovci
V prvej polovici 16. storočia po zániku kamenného hradu, vtedajší noví majitelia, augsburskí podnikatelia Fuggerovci , na jeho mieste vybudovali v rokoch 1535 – 1557 novú pevnosť s obdĺžnikovým nádvorím, štyrmi baštami a rozsiahlymi skladovacími pivničnými priestormi. Červený Kameň sa stal významným miestom obchodných aktivít rodiny Fuggerovcov, čo malo vplyv aj na formovanie okolitého územia. V blízkosti hradu v údolí rieky Gidry dali postaviť dve vodné píly a príbytky pre piliarov, ktoré sa stali základom dnešnej obce Píla.
V roku 1583 hrad a panstvo, manželstvom s Máriou Fuggerovou, získal Mikuláš Pálfy. Po nástupe rodu Pálffyovcov, nastal ďalší výrazný rozvoj celého územia červenokamenského panstva. Založená bola nová dedina Štefanová a obnovená obec Dubová. Kvôli nedostatku obyvateľov boli do panstva povolaní kolonisti z Nemecka a Chorvátska. Majitelia hradu uvedomelo využívali pre svoje zámery geomorfológiu okolitého terénu, jeho prírodný a surovinový potenciál (Malé Karpaty, Lindavu, Gidru, Štefanovský a Vištucký potok). Obyvatelia panstva sa zaoberali poľnohospodárskou činnosťou, pestovaním obilia, viniča a chmeľu, vyrábali víno a pivo (pivovar v Častej). Novovybudované rybníky poskytovali priestor na chov rýb (Budmerice, Štefanová). V území bolo rozvinuté mlynárstvo (mlyny boli v každej obci) a priemysel na spracovanie dreva (Píla) a ďalších surovín. Ťažili kameň, pálili vápno, vyrábali drevené uhlie , úžitkové sklo (Sklenná huta) a papier (Papiernička, papiereň v Doľanoch).
Manufaktúra
V Častej vznikla manufaktúra na výrobu súkna. Rozvinuté bolo remeslo (výroba košíkov, topánok a čižiem, krajčírstvo, hrnčiarstvo, debnárstvo a výroba medených kotlov), sídlili tu cechy hrnčiarov a mlynárov, debnárov a iné. Región bol známy krásnymi výšivkami. Všetky tieto výrobky predávali v neďalekých mestečkách s trhovým právom (Doľany, Častá). Rodina Pálffyovcov sa starala o obyvateľov na svojom panstve. Podporovala v obciach výstavbu a obnovu kostolov, kaplniek a cirkevných budov, budovala základiny pre vzdelávanie detí (Častá). Vzťah Pálffyovcov k prírode dokladuje kultúrna krajina, ktorá je čitateľná dodnes. Romantický kaštieľ s rozsiahlym anglickým parkom v Budmericiach, ktorý dal v roku 1888 postaviť gróf Ján Pálffy ako svoj poľovnícky zámoček s bažantnicou, rozsiahle vodné plochy, sieť ciest so zvyškami alejí a majestátne stromy sú svedkami týchto čias dodnes.
