Sakrálne pamiatky Doľany

Kostolík  sv.Leonarda

Kostolík pochádza zo 14. alebo 15. storočia a je postavený v gotickom slohu. Zvláštnosťou kostolíka je, že jeho ľavá strana je zasadená do skalného masívu, ktorý tvorí väčšiu časť tejto strany. Veľká skala tak prečnieva do kostolíka a vypĺňa priestor pod dreveným chórom. Niekedy po roku 1645 bol kostolík rozšírený o kaplnku, pristavenú zozadu kolmo na pôvodný kostolík. Takže súčasný kostolík má nepravidelný pôdorys písmena L o rozmeroch približne 14,1 x 17,3 metrov. Dnes je to už jediný stredoveký kostolík v širšom okolí. Za kostolíkom sa nachádza malá jaskynka. Podľa starobylej miestnej ľudovej povesti, táto jaskyňa voľakedy viedla až do Francúzka a sv. Leonard ňou prišiel z Francúzka do Dolian. V dávnej minulosti pravdepodobne do roku 1759 žili neďaleko kostolíka pustovníci. Posledným pustovníkom, ktorý tu žil bol istý Remígius z Moravy. Kostolík je známy v širokom okolí, katolícki veriaci z Dolian a okolitých obcí sem každoročne na siedmu nedeľu po Veľkej noci konajú púť. Zachovala sa tiež od nepamäti tradovaná ranná pobožnosť v kostolíku, ktorá sa koná po sviatku sv. Leonarda (6. 11.) každú nedeľu o 5. hodine ráno až do Veľkonočného pondelka.

 

Kostolík vv.Šebastiána

Kostolík sv. Šebastiána sa nachádza na temeni kalvárijného vŕšku. Bol postavený v barokovom slohu v roku 1708 z pozostalosti farára Pavla Hartpergera, ktorý pôsobil v Doľanoch v rokoch 1659-1673 a 1677-1685. Kostolík má dĺžku 8,2 metra a šírku 6,5 metra. Verejnosti je prístupný počas slávnostných cirkevných podujatí. 

 

Rímsko-katolícky kostol  Sv. Kataríny

Existenciu farského kostola nepriamo dosvedčuje prvá písomná zmienka o Doľanoch z roku 1390. Pôvodne gotický kostol pochádza zo 14. storočia. Kostol bol dookola opevnený kamenným obranným múrom, pôvodne aj so strieľňami. Obranný múr sa z väčšej časti zachoval dodnes. Kostol bol v priebehu stáročí viackrát prestavaný a rozšírený. V roku 1664 sa začala stavať nová, väčšia loď kostola. V roku 1678 bola loď kostola zvýšená a pôvodný strop z dosák nahradený murovanou klenbou. V rokoch 1832 – 1834 bol kostol opäť rozšírený o kostolnú vežu. Stavbu vtedy z väčšej časti financoval Juraj Palkovič. Pri poslednom rozšírení bola predĺžená sakristia na pravej strane kostola. Šírka kostola je 13,8 metra a dĺžka 36,4 metra. Kostol je národná kultúrna pamiatka.

 

Náhrobník Juraja Fándlyho

Nachádza sa v strede novej časti miestneho cintorína. Pietny náhrobný pomník v klasicistickom štýle dal v roku 1950, pri príležitosti 200. výročia narodenia Juraja Fándlyho, postaviť Spolok sv. Vojtecha v Trnave. Okrem textu o Fándlym je tu i citácia Ódy IX. básnika Jána Hollého. Náhrobník však neoznačuje skutočné miesto posledného odpočinku Juraja Fándlyho, ktorý bol pochovaný na  miestnom cintoríne, ale presné miesto jeho pôvodného hrobu nie je známe. Náhrobný kameň bol niekoľkokrát neodborne opravovaný. Komplexne bol zreštaurovaný v roku 2016.

 

Kalvária a Krížová cesta na cintoríne

Krížová cesta pochádza z roku 1894. Pozostáva zo 14 kaplniek postavených v novogotickom štýle. Výjavy jednotlivých zastavení sú namaľované na plechových platniach. Krížová cesta končí na temeni vŕšku, kde sa nachádzajú tri vysoké kamenné kríže. Zdanlivo spolu súvisia, avšak kríže sú staršie a pochádzajú ešte z roku 1758. Zaobstaral ich vtedajší farár Jozef Plecho. Stredný kríž znázorňuje ukrižovaného Ježiša a ďalšie dva postranné kríže znázorňujú ukrižovaných zločincov. Krížovú cestu dal postaviť doliansky rodák Konštantín Várdai. Ako akademický profesor kreslenia bol Várdai zároveň aj autorom architektonického návrhu a autorom obrazov v kaplnkách. Konštantín Várdai vyštudoval v rokoch 1871 až 1875 Maďarskú kráľovskú štátnu školu učiteľov kreslenia a celých 46 rokov potom pôsobil na budapeštianskej Vysokej škole výtvarných umení ( dnes Univerzite výtvarných umení). Jeho zásluhou bola zavedená výučba kreslenia nielen na vysokých, ale aj na stredných školách. Po smrti manželky v roku 1923 sa často zdržiaval v Doľanoch, kde podporoval cirkev a chudobných. Okrem krížovej cesty v Doľanoch je aj autorom kaplnky na cintoríne v Častej. Zomrel 23. 4. 1936 v Doľanoch, kde je i pochovaný.  

 

Kaplnka Sv.Urbana vo vinohradoch

Socha sv. Urbana sa nachádza vo vinohradoch za kostolíkom sv. Leonarda, v časti Záhrady. Socha je 50 cm vysoká, umiestnená v malej kaplnke. Kaplnka je široká jeden meter, dlhá jeden meter a vysoká dva metre. Autor stavby nie je   známy. Podľa ústneho podania bol donorom sochy Leonard Slaninka okolo roku 1850. Na sviatok sv. Urbana, patróna vinohradníkov, sa pri soche koná pobožná slávnosť za ochranu úrody.

 

Kaplnka Sv.Anny

Patrí medzi ďalšie sakrálne pamiatky obce. Zaznačená je počas 1. Vojenského mapovania monarchie, to znamená, že existovala už v 2. Polovici 18.storočia. Vo vnútri sa  nachádza socha sv. Anny a niekoľko obrazov sv. Anny. Modlievajú sa tu najmä ženy, ctiteľky sv. Anny, v nedeľné odpoludnia alebo v časoch tiesne.

 

Socha sv. Jána Nepomuckého

Socha sv. Jána Nepomuckého bola postavená v roku 1899 z milodarov obyvateľov obce. Umiestnená bola pri potoku pred školskou budovou.  V roku 1963 bola počas cestnej nehody poškodená a po jej oprave bola premiestnená k budove fary. Po ukončení výstavby novej fary v roku 1972 bola premiestnená na dnešné miesto, do záhradky pred farou.

 

Socha sv. Urbana pred vinárstvom

Osadená bola v roku 2013 a dali ju osadiť majitelia vinárstva, na počesť sv.Urbana ochrancu vinárov a vinohradníkov.

 

Socha sv. Urbana v obci

Socha sv. Urbana v strede obce bola postavená 18.mája 2013 pri obecných slávnostiach. Sochu daroval Jozef Mikuš majiteľ vinárstva v Doľanoch.

 

Kríž pred kostolom sv. Kataríny (1765)

Pred farským kostolom sv.Kataríny  sa nachádza kamenný kríž, z roku 1765. Dal ho postaviť  farár Jozef Žigo.

 

Kríž v obci (1930)

Na cholerovom cintoríne, vzdialenejšom od obydlia ľudí,  bol v roku 1930 umiestnený kamenný kríž.Dal ho postaviť richtár Florián Žigo za zomrelých. Na kríži je vytesaný nápis s rokom. Rozširujúcou sa výstavbou sa kríž dostal do zastavanej časti obce  a nachádza sa vo dvore rodinného domu na Agátovej ulici.

 

Kríž na cintoríne (1886)

V strede dolného cintorína sa nachádza hlavný kríž, ktorý dali v roku 1886 postaviť Štefan Krchňak s manželkou Kristínou.

 

Kríž v obci (1876)

V strede obce neďaleko kaplnky sv.Anny, v hornej časti Pažice (Pažite)sa nachádza kamenný kríž z roku 1876. Darovala ho Barbara Vrábel(ová) zo svojim bratom. Nechala ho vyrobiť za svoje celoživotné úspory. Kríž na volútovom podstavci zhotovili pražskí kamenári. Postavený bol na voľnom priestranstve. Koncom 19.storočia bol za ním postavený chudobinec, ktorý bol neskôr asanovaný a na mieste bol vytvorený parčík. V roku 1934 boli pri kríži posadené dve lipy.

 

Kríž za obcou (1832)

Pri ceste do obce Dlhá je kamenný kríž z roku 1832. Je známy pod menom Biely kríž. V danom roku dal kríž postaviť František Palkovič s manželkou na mieste Cholerového cintorína. Ich syn Leonard venoval v roku 1845 peniaze na jeho údržbu. Pôvodne boli pri kríži vysadené štyri lipy.

 

Kríž na kraji obce (1804)

Na kraji obce je liatinový kríž známy pod menom Kabelov kríž. Osadený je na nízkom kamennom podstavci. Stojí na mieste dreveného kríža, ktorý dal postaviť kanonik Gašpar Helmuth v roku 1804. Miesto bolo križovatkou ciest do Štefanovej a Častej, ďaleko od zástavby domov. Pravdepodobne to bolo miesto morového cintorína.

 

Kríž na cintoríne (1758)

Kamenný kríž je v hornej časti cintorína, nechala ho postaviť Judita Neimilnerová v roku 1758, pôvodne na Pažiti. Po založení cintorína v roku 1780 tam chýbal ústredný kríž. V roku 1782 bol kríž premiestnený na cintorín.

 

Železný kríž vo vinohradoch

Liatinový kríž vo vinohradoch Sexitále dala postaviť Mária Schwarczová pod svojim vinohradom.

 

Kríž na Sklenej Huti

Pri ceste do bývalej sklárskej osady je drevený kríž. Dnes je tam nový kríž, ale umiestnený je na mieste pôvodného kríža, zakresleného na mapách už od 2.mapovania Rakúsko-Uhorska. Existoval už v 1. polovici 19. storočia a pravdepodobne sa jedná o kríž na cintoríne, kde boli pochovávaní obyvatelia Sklenej Huty.

 

Železný kríž pod Starými horami (1889)

Železný kríž pod Starými horami dal v roku 1889 postaviť Jozef Krchňák, ktorý bol bratom kanonika Leonarda Krchnáka. Umiestnený bol pravdepodobne pod jeho vinohradom. Kríž je tiež nazývaný Melitkov kríž, podľa Melichara Lechoviča, volaného Melitko, ktorý bol manželom vnučky Jozefa Krchňaka, ktorá vinohrady zdedila. Pôvodne kríž stál na protiľahlej strane cesty, ale v časoch kolektivizácie bol premiestnený na dnešné miesto.

 

Kríž nad Sklenou Hutou (1899)

Na ceste z bývalej osady Sklená Huta do smerom do Sološnice stojí pekný kamenný kríž. Nazýva sa Švarcov kríž. Dala ho postaviť Mária Švarcová v roku 1899. Vraví sa, že to bolo na mieste kde zamrzol jej muž.

 

Kríž na Zabitom (1779)

Železný kríž sa nachádza pri horárni na Zabitom. Pôvodne to bol drevený kríž, v roku 1779 bol vymenený za železný, ktorý dal vyrobiť  poľovník Anton Baran.

 

Obrázok Svätej rodiny

Nachádza sa za kostolíkom sv. Leonarda.

 

Obrázok Svätého Jozefa

Je umiestnený nad mostom na začiatku cesty na Zabité. Bol obnovený a posvätený 16. Novembra 2016 po rannej omši.

 

Obrázok Panny Márie

Bol osadený na strome na ceste pri bývalej papierni. Neskôr bol premiestnený na drevený kôl.

 

Rodičovské domy kňazov

Rodičovský dom Vincenta Lechoviča a pamätná tabuľa Pátera Lechoviča

Z tohto domu pochádzal Vincent Lechovič, misionár na indonézskom ostrove Timor, spisovateľ, prekladateľ, hudobný skladateľ a vydavateľ diel v domorodom timorskom jazyku davančine a v indonézštine. Vincent Lechovič sa narodil 14. 6. 1922 v Doľanoch. Študoval filozofiu a teológiu na Slovensku a v Taliansku. V roku 1949 bol v Ríme vysvätený za kňaza. Hneď v nasledujúcom roku 1950 odišiel ako misionár na indonézsky ostrov Timor, kde pôsobil až do roku 1979. V tom roku utrpel mozgovú príhodu a čiastočne ochrnul. Tým sa jeho aktívna misionárska činnosť skončila a zvyšok života prežil v misijnom dome v Mödlingu v Rakúsku. Tam aj zomrel 24. 10. 1995. Ako misionár sa významným spôsobom podieľal na rozvoji domorodej timorskej literatúry a hudby. Počas svojho pôsobenia spracoval a vydal v domorodej davančine alebo v indonézštine nasledujúce diela: modlitebnú knižku, tri náboženské spevníky, preložil časti Starého a Nového Zákona, napísal jednu divadelnú hru a druhú preložil z nemčiny, vydal Katechizmus a napísal Dejiny farnosti Soe. Azda všetky tieto knihy vydal vlastným nákladom, prípadne z darov rôznych dobrodincov.

 

Pamätník Juraja Fándlyho

Tento kamenný pomník postavila v roku 1926 Matica Slovenská na počesť Juraja Fándlyho, najplodnejšieho slovenského spisovateľa prelomu 18. a 19. storočia. Na pomníku sú umiestnené tri tabule s textom. Na centrálnej strane je text: „Jurovi Fándlymu, slovenskému buditeľovi a spisovateľovi, ktorý v tejto obci zomrel 7. marca 1811. Matica Slovenská.“ Na ľavej strane je text: „V tejto obci Juraj Fándly prežil svoju mladosť, tu žil na odpočinku, zomrel 7. marca 1811 a je tu pochovaný. Doľany 1990“. A nakoniec, na pravej strane je citát z Fándlyho ódy Prátelské porozumení: „Kde som mal za mladu radost, v temto miste radostném, tam som sa na starost usadzil, k pokoju poslednému. Juraj Fándly, 1807“. Pamätník je národná kultúrna pamiatka.

 

Rodičovský dom Juraja Fándlyho

Z tohto domu pochádzal Juraj Fándly, významný slovenský spisovateľ a národný buditeľ. Juraj Fándly sa narodil 21. 10. 1750 v susednej obci Častá. Nakoľko však obaja jeho rodičia boli Doľančania, po pár rokoch pobytu v Častej, sa vrátili do Dolian. Fándly vyštudoval teológiu a v roku 1777 bol vysvätený za kňaza. Ako kňaz pôsobil v Seredi, v Lukáčovciach a v Naháči. V roku 1807 odišiel do predčasného dôchodku do Dolian. Za rodičovským domom si postavil svoj vlastný dom, v ktorom prežil posledné roky života. Tu aj zomrel 7. 3. 1811. Fándly bol popredným predstaviteľom bernolákovského hnutia, zakladajúcim členom Slovenského učeného tovarišstva, spisovateľom, básnikom, historikom, popularizátorom hospodárskej vedy a zdravovedy. Jeho prvým dielom bola Dúverná zmlúva mezi mňíchom a diablom, ktorá vyšla v roku 1789. Je to vôbec prvé dielo napísané v prvej kodifikovanej slovenčine, v tzv. bernolákovčine. V nasledujúcich rokoch mu vyšli ďalšie diela najmä z oblasti vzdelávania roľníkov (Piľní domajší a poľní hospodár, O uhoroch aj včelách, Slovenskí včelár a ďalšie), histórie (Compendiata Historia Gentis Slavae - Krátke dejiny slovenského národa) a náboženstva (Príhodné a svátečné kázňe, Každodenné rozjímaní o smrti a ďalšie). Celkovo napísal alebo spracoval okolo 38 titulov.  Objekt je národná kultúrna pamiatka.

 

Rodičovský dom Juraja Palkoviča

V tomto dome prežil časť detstva a sem sa i v dospelosti vracal Juraj Palkovič, veľký mecén slovenskej literatúry, prekladateľ a vydavateľ. Juraj Palkovič sa narodil 24. 4. 1763 vo Veľkých Chlievanoch. Keďže však obaja jeho rodičia boli pôvodom Doľančania, po niekoľkoročnom pobyte vo Veľkých Chlievanoch sa pravdepodobne v roku 1774 natrvalo vrátili aj s Jurajom do Dolian. Palkovič vyštudoval teológiu a v roku 1788 bol vysvätený za kňaza. Počas svojho života zastával vysoké cirkevné hodnosti, bol kanonikom, archidiakonom a od roku 1825 svätoštefanským prepoštom v Ostrihome, kde aj 21. 1. 1835 zomrel. Palkovič ako štedrý mecén podporoval mnohých slovenských literátov, napr. básnikovi J. Hollému vydal svojím nákladom diela Rozľičné básňe, Aeneida, Svatopluk a Cirillo-Metodiada, po smrti A. Bernoláka vydal v šiestich zväzkoch jeho päťjazyčný Slovár Slovenskí, Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí a finančne sa podieľal aj na vydaní ďalších diel H. Gavloviča, M. Rešetku a A. Rudnaya. Sám Palkovič bol literárne činný, preložil niekoľko diel z nemčiny, gréčtiny a latinčiny. No jeho životným dielom je preklad celej Biblie do bernolákovskej slovenčiny, ktoré vydal vlastným nákladom v dvoch zväzkoch v rokoch 1829 a 1832. Je to vôbec prvý knižne vydaný preklad Biblie v slovenčine. Objekt je národná kultúrna pamiatka.