Sakrálne pamiatky Častá

Rímsko-katolícky kostol sv. Imricha

Kostol sv. Imricha patrí k významným pamiatkam obce. Zasvätený je sv. Imrichovi patrónovi mládeže. Postavený bol v 15. storočí, v gotickom slohu,  pôvodne ako  jednoloďový. Bočné lode boli pristavané neskôr. Klenba hlavnej lode je pôvodná, gotická, sieťová. Zachovala sa aj gotická nástenná maľba prenesená pri prestavbe kostola a tiež aj vnútorné vybavenie kostola.  Bočné oltáre sú barokové, zo 17. storočia. Priestor okolo kostola bol v minulosti ohradený kamenným múrom a slúžil ako cintorín.

Kaplnka Najsvätejšieho Spasiteľa

Kaplnka sa nachádza pri vstupe do cintorína a postavená je v neogotickom štýle.  Postaviť ju dal Viktor Fugger – bohoslovec ostrihomského arcibiskupstva. Autorom návrhu je doliansky rodák  Konštantín Várdai, autor Krížovej cesty v Doľanoch. Konštantín Várdai vyštudoval v rokoch 1871 až 1875 Maďarskú kráľovskú štátnu školu učiteľov kreslenia a celých 46 rokov potom pôsobil na budapeštianskej Vysokej škole výtvarných umení ( dnes Univerzite výtvarných umení). Jeho zásluhou bola zavedená v školách výučba kreslenia. Priečelie kaplnky je totožné s priečelím Korunovačného Matiašového chrámu v Budapešti. Nad dverami káplnky je nápis: „Ad majorem Dei gloriam erigi curávid Victor Fugger alumnus archi dioec. Strigou. 1898.“

Kaplnka Márie sedembolestnej

Kaplnka bola zasvätená sedembolestnej Panne Márii.

Kaplnka Lurdskej Panny Márie

V roku 1925 bola postavená kaplnka v podobe jaskyne a v nej je umiestnená socha Lurdskej Panny Márie a blahoslavenej Bernadetty. Dali ju postaviť manželia Vavrinec Wilfling s manželkou  Máriou rod. Kunetkovou. Peniaze na výstavbu kaplnky poslal Vavrinec Wilfling  z Ameriky, kde odišiel v roku 1923 za prácou. Nachádza sa v Obore pri ceste z Hoštákov na hrad. Pri kaplnke je drevený kríž.

Socha sv. Františka Xaverského

V roku 1738 prepukla v Častej a okolí veľká epidémia moru, dôsledkom čoho sa natoľko zmenšil počet obyvateľov, že na zaľudnenie dediny museli byť povolaní nemeckí kolonisti. O rok neskôr, v roku 1739 na počesť sv. Františka Xaverského, ktorého prosili o pomoc, veriaci dali postaviť sochu, ktorá dodnes stojí pri zákrute v severnej časti dediny.

Socha sv. Floriána

V dôsledku rozsiahleho požiaru v roku 1644 sa obyvatelia obce zaviazali, že budú svätiť deň svätého Floriána ako sviatok. Na počesť svätého ochrancu postavili veriaci v roku 1776 sochu sv. Floriána, ktorá dodnes stojí na pravej strane cesty pred odbočkou na Červený Kameň. 

Svätá Trojica

Súsošie sv.Trojice bolo postavené v roku 1895. Pôvodne sa nachádzalo na mieste vedľa kostola odkiaľ bolo premiestnené.

Socha sv.Urbana

Za obcou pri ceste na Dubovú, v lokalite Grefty je socha sv. Urbana, patróna vinohradníkov. Na pôvodnom podstavci je osadená kópia sochy svätca, ktorú dalo vyrobiť občianske združenie Červenokamenské panstvo. Posvätená bola 22. novembra 2009. Originál sochy, ktorý zreštaurovala študentka VŠVU Mária Galasová ako svoju bakalársku prácu, bol osadený v interiéri kostola sv. Imricha v Častej. Podľa zachovaných údajov  pochádza z 2. polovice 19. storočia.

 

Socha sv. Jana Nepomuckého

Socha stála pôvodne pred farou. Predpokladá sa, že vznikla v polovici 18.storočia. Na volútovom podstavci stáli po stranách sochy anjeli, nesúci lampáš v podobe šesťcípej hviezdy a ohradená bola železnou ohradou. Neskôr bola premiestnená ku kostolu.

Socha sv. Františka

Pieskovcová socha sv.Františka stojí  na voľnom priestranstve medzi troma lipami. Postavená bola na znak úcty a vďaky Bohu, že v obci prestala zúriť zhubná „morová rana“. Na podstavci sú vyryté roky: 1783, 1852, 1895, 1719.

Kríž (1895)

Na ulici vedúcej k hradu, tzv.Hoštákoch dali obyvatelia tejto ulice v roku 1895 postaviť liatinový kríž. Stál 14 zlatých. Na liatinovej kartuši je nápis „Na česť a chválu Božiu tento kríž dala postaviť táto poctivá ulica.“

Kríž na cintoríne (1816)

Jedná sa o ústredný kamenný kríž na cintoríne v Častej. Na svojom podstavci má malú tabuľku, ktorá je však nečitateľná.  Pravdepodobne bol osadený okolo roku 1805 a jedná sa o kríž, ktorý spomína obecná kronika ako veľký pieskovcový kríž v strede cintorína s malou tabuľkou na zadnej strane podstavca. Kríž dali postaviť manželia Anna a Jozef Vilflingovci ešte počas svojho života ako ústredný kríž na cintoríne. Pod krížom boli aj pochovaní.  Jozef Vilfling, ktorý  zomrel v roku 1816 vo veku 58 rokov, a potom aj  jeho manželka Anna.  

Kríž na cintoríne (1667)

Najstarší kríž na cintoríne je datovaný z roku 1667.

Železný kríž na cintoríne

Železný kríž sa nachádza pri ohrade cintorína na drobnom kamennom podstavci. Pravdepodobne ide o kríž, ktorý spomína obecná kronika ako železný kríž bez označenia.

Misijný kríž

Železný misijný kríž sa nachádza pri kostole a zaznamenané sú na ňom roky, kedy sa konali misie: 1945, 1990, 1993.

Kríž pred kaplnkou

Nachádza sa na ceste k hradu pred Kaplnkou Panny Márie Snežnej.  Kríž je drevený s veľkou plastikou Krista, ktorá nahradila pôvodný plechový korpus. Kríž je novopostavený v rovnakej podobe ako pôvodný kríž  zo začiatku minulého storočia.

Kríž na vrchu Glóc

Nad Častou na vrchu Glóc je osadený drevený kríž bez plastík. V minulosti sa na ňom nachádzal plochý korpus Krista a obraz Panny Márie. Kríž bol postavený okolo roku 1945, ako pripomienka tragédie, ktorá sa stala počas prechodu frontu 2. svetovej vojny. Skupina mladíkov z obce 4.apríla 1945 pozorovala  ústup nemeckých vojakov. Tí si ich všimli a považujúc ich pravdepodobne za nepriateľov vrch začali ostreľovať.  Troch chlapcov zastrelili, z ktorých dvaja zomreli na mieste a ďalší následkom zranení na druhý deň. Obeťami boli Vilmuš Citera (*1927), Anton Monsberger (*1924) a Vojtech Hutár (*1927).

Kríž

Kríž v Novej ulici na rázcestí ciest smerom na Štefanovú a Doľany bol postavený v roku 1939 Katolíckou Jednotou Žien v Častej. V podstavci je zasadená tabuľa s nápisom „ Tak Boh miloval svet, že syna svojho jednorodeného dal. Ján 3, 16, R.P.1930.“ Tento kríž bol postavený namiesto dreveného kríža, ktorý stál na ľavej strane medzi dvoma lipami a bol počasím zničený.

Kríž na cholerovom cintoríne

Pieskovcový kríž bez nápisu sa nachádza v lokalite Pažice, na mieste kde bol cholerový cintorín.

Kaplnka  sv.Huberta

V lokalite Na Lipovských cestách dala v roku 1921 postaviť kaplnku sv. Huberta v tvare Božej muky Blanka Pálffyová, manželka majiteľa hradu Červený Kameň Vojtecha Pálffyho. V kaplnke bol reliéf spomenutého svätca, ktorý sa však nezachoval a kaplnka do konca tisícročia hodne schátrala. Po roku 2000 bola obnovená a bol do nej umiestnený nový porcelánový reliéf sv. Huberta. Ten bol však v roku 2004 odcudzený. Dnes je kaplnka opäť obnovená s novým reliéfom svätca  z umelého materiálu.

Kalvária

Kalvária sa nachádza neďaleko hradu Červený Kameň, uprostred lesoparku so starou lipovou alejou a starými, vzrastlými stromami. Vedie k nej krížová cesta tvorená  súborom barokových figurálnych plastík z druhej polovice 18.storočia. Krížová cesta s piatimi zastaveniami vedie okolo pohrebnej kaplnky Pálffyovcov z 19. storočia na kremencový vŕšok – Kalváriu s kamenným súsoším Ukrižovania zo 17. storočia. Komplex Kalvárie s krížovou cestou je považovaný za najlepšie zachované exteriérové kalváriové súsošie na Slovensku. Od roku 1970 je tento  komplex spolu s kaplnkou zapísaný na zozname národných kultúrnych pamiatok.

Hrob so železným krížom

Nad Cerinou v Mrazniciach sa nachádza hrob so železným krížom. Pochádza z  polovice 19. storočia. Pochovaný je tu Pavel Hubert, hlavný horár na Červenokamenskom  panstve, ktorý zomrel nešťastnou smrťou  v pomerne mladom veku.

Obrázok Panny Márie

Obrázok Panny Márie bol umiestnený na strome v Častianskej doline. Koncom roka 2011 však zhorel. Nový obrázok vo forme drevenej kazety dalo vyrobiť a osadiť  občianske združenie Červenokamenské panstvo na jar nasledujúceho roka.

Židovský cintorín pri hrade Červený Kameň

Židovský cintorín sa nachádza na okraji lesa, severozápadne od areálu hradu Červený Kameň. Založený bol koncom 17. storočia, kedy sa v Častej usadili prví židia. Nachádza sa tu približne 40 náhrobných kameňov, zväčša poškodených a pováľaných, s nápismi v hebrejčine. Niektoré náhrobníky sú vystavené vo vstupnej časti hradu Červený Kameň. Od roku 1963 je cintorín národnou kultúrnou pamiatkou.

Židovský cintorín novší

Novší židovský cintorín v Častej vznikol okolo roku 1850. Ohradený bol múrom zo sucho kladených skál prekrytým strieškou. Z celkového počtu 150 hrobových miest sa zachovalo približne sedemdesiat. Stredom cintorína viedol jarok s vodou, ktorý oddeľoval mužské a ženské hrobové miesta. Pamiatkou naň je rovná struha v hornej časti cintorína po boku s nízkym valom z odkopanej zeminy. Struha je dnes bez vody. Podľa pasportizácie z obdobia rokov 2009-2011, najstarší zachovalý náhrobok je z roku 1860 a posledný z roku 1938. Od roku 2008 sa údržbe cintorína venuje občianske združenie Červenokamenské panstvo, ktoré dalo v roku 2012 zhotoviť drevenú vstupnú bránu. Neskôr ju ozdobilo symbolickým svietnikom. V roku 2017 dalo zreštaurovať a vztýčiť prvé štyri náhrobníky pri vstupe za bránou a v nasledujúcom roku ďalšie.

Pomník padlým vo vojne

V roku 1928 bol postavený pomník padlým v prvej svetovej vojne (1914-1918). Stavbu pomníka financovali bývalí obyvatelia Častej žijúci v Amerike.